Antivalentínsky obed v Ponderosse

FoodblogKde sme sa dobre najedliDo podnikuSo psom

15 Feb

S Luckou sme mali v pláne prežiť pokojný valentínsky večer v komornom prostredí prázdnej Skalnatej chaty, no nakoniec na ubytovanie dorazilo niekoľko horolezcov a práce bolo viac než dosť. Kým som skočil na vynášku tovaru, Lucka urobila palacinky, ktoré rozvoniavali celou chatou a ani horolezci im neodolali. Na druhý deň ráno som začal premýšľať, ako si spraviť nášho vlastného (anti)Valentína.

Z chaty sme išli pomerne neskoro, autobus domov sme nestíhali a aj vďaka tomu prišiel nápad – dáme si obed v Tatranskej Lomnici. Keďže sme už dlhšie mali chuť na poriadny kus mäsa, voľba bola jasná. Ponderossa.

Cestou z lanovky sme sa zastavili v Kredenčeku, malej a veľmi príjemnej kaviarni neďaleko železničnej stanice v Tatranskej Lomnici, aby sme zabili čas do otvorenia reštaurácie a pozreli si na ich facebooku denné menu. Moja horúca čokoláda a Luckin Matchachai padli vhod a po chvíli sme pokračovali ďalej.

Aj keď mali v dennej ponuke šesť jedál, nám sa slinky zbiehali na dobrý šťavnatý steak. Mali sme teda na jazyku dve otázky – či pripravujú počas obedov aj jedlá z ich jedálneho lístka a či môžeme ísť dnu s našim Vlkom. Obe odpovede boli kladné, čo nás veľmi potešilo a my sme si mohli začať vyberať.

Aj keď nie som pivár, špeciálnej ponuke piva som neodolal ani ja a dali sme si 14° medový špeciál Bakalař. Lucka si objednala hovädzí steak, steakové hranolky, zelené fazuľky so slaninou a cesnakom spolu s omáčku zo zeleného korenia. Ja som si na jej prekvapenie objednal kuracie prsia supreme plnené mozzarellou, obalené prosciuttom s omáčkou a k tomu opekané zemiaky.

Boli sme upozornení, že jedlá z jedálneho lístka budú trvať trochu dlhšie, no čakanie bolo napriek tomu relatívne krátke a príjemné. Z reštaurácie je krásny výhľad na park a tatranské štíty v pozadí. Okrem toho sme si všimli, že už od otvorenia sa dve čašníčky nezastavili, hostia prichádzali a odchádzali a nechávali za sebou prázdne taniere. Nakoniec prišiel rad aj na nás. Najprv jedli oči a to nielen vďaka servírovaniu jedla, ale aj vďaka veľkosti porcie mäsa či príloh. Už na začiatku sme sa teda nemali na čo sťažovať a podelili sme sa aj so slintajúcim Vlkom.

Lucka má rada steaky krvavé, no objednala si medium rare a prepečenosť bola akurát. Steak bol príjemne dochutený peprom a soľou, aj keď ja som si ho ešte dochutil podľa seba, keďže mám rád výraznejšie chute. Inak mu nebolo čo vyčítať. Veľký, jemný, prepečený podľa objednávky. Steakové hranolky boli dobré a chrumkavé, ale mal som pocit, že boli polotovar a nie domáce. Domáce hranolky by dali mäsu a celému jedlu ešte väčší „šmrnc“. To sa však nedá povedať o fazuľkách. Akurát pripravené, s dostatkom opečenej slaniny a cesnaku. Ten bolo cítiť o trochu viac a aj vďaka tomu boli skvelé! Síce sme s Luckou zvyknutí skôr na smotanovejšie a výraznejšie omáčky zo zeleného korenia, táto bola trochu iná, ale napriek tomu dobre dopĺňala celé jedlo.

Najprv som si myslel, že si dám steak aj ja, ale chcel som to risknúť a dal som si kuracie prsia. Ako sa neskôr ukázalo, urobil som dobre napriek tomu, že Luckin steak bol výborný. Kuchár nešetril nielen s mäsom, ale ani s mozzarellou a prosciuttom. Priznám sa, dlho som nemal kuracie mäso v reštaurácii. Chutí mi, ale nakoniec vždy padne voľba na niečo iné. Teraz to bolo veľmi príjemné prekvapenie. Kuracie prsia boli mäkké a šťavnaté, pre väčšinu akurát dochutené, ja som si soľ a peper, ako inak, pridal. K nim omáčka z výpeku mierne doplnená vzorom zo smotany, ktorej kyslosť jedlo výborne dopĺňala. Opekané zemiaky ma potešili. Žiadne uvarené zemiaky hodené do fritézy, ale pekné, nerovnomerne do zlata opečené kúsky zemiakov. Okrem toho som bol rád, že rovnako ako Luckine hranolky, neplávali v oleji na spodku misky. Osobne som bol zvedavý, aký bude pomer veľkosť porcie/chutnosť jedla/cena. Obaja sme boli veľmi milo prekvapení.

Nakoniec sme v reštaurácii strávili približne hodinu. Vlk počas toho ležal pri stole, občas sa poobzeral čo je nové, najmä, keď vošiel dnu ďalší pes. Obsluha bola milá a pozorná, Vlkovi ponúkla aj vodu, čo nie je vždy pravidlom.

Pokojne sme sa vybrali na autobus domov a počas cesty sme sa zhodli, že do Ponderossy sa určite v budúcnosti vrátime. Chcel by som vyskúšať nielen ďalší steak či možno aj denné menu, ale napríklad aj hamburger. Ak bude minimálne taký dobrý ako steak a kuracie prsia, máme sa na čo tešiť.

PS: Najlepšie je, keď je Valentín, 14. február, v sobotu. Lepší Antivalentín ako v piatok 13-teho pre nás dvoch asi ani nemôže byť :-)