Mačička nie je tak náročná na starostlivosť, keďže jej stačí vymeniť podstieľku v mačacej toalete, jedlo a pitie má v zásobníku a nepotrebuje venčenie niekoľkokrát do dňa (na to sme zlanárili švagrinú - Lorkovu sestru). Čo ale s polovlkom, na ktorého si len tak hocikto netrúfa? Našim riešením je v takýchto prípadoch hotel pre psov. 

Prvýkrát mi nebolo všetko jedno, keď sme Vlka v hoteli nechávali. Mal vtedy dva roky, ktoré som s ním strávila bez prestávky a rovnako ako mamička, keď prvýkrát odchádza na viac dní od svojho dieťatka, cítila som sa nekompletná bez jeho labiek po mojom boku. Vlk to ale zvládal omnoho lepšie. Predsalen bol na prostredie zvyknutý, vodili sme ho do Canislogu v Poprade na základný výcvik od jeho šiestich mesiacov a trénera Jožka si okamžite zamiloval. Vždy ťahá a teší sa, keď tam ideme. 

Neviem si predstaviť nechať Vlka v cudzom prostredí s cudzími ľuďmi na dlhší čas bez toho, aby som vedela že to prostredie pozná a má rád. Prvýkrát sme išli na koncert do Prahy, ktorý sme dostali do daru a išli sme len na dva rýchle dni (pričom cesta vlakom trvala 8 hodín tam a 8 hodín naspäť) a už keď sme sedeli v Poprade vo vlaku, Jožko mi poslal fotku spokojného Vlka, ktorý sa práve zoznamoval s fenkou, čo mi cestu veľmi uľahčilo.

Popravde, najhoršie zvláda počiatočné osamotenie, keď ho dávame do koterca, to je ho hlasno počuť ešte hodnú chvíľu, no posledne na nás zahral herecký výkon hodný psieho Oscara. Odovzdali sme ho pri bráne, skákal a štekal ako vždy a len čo sa za nami zabuchli dvere auta, hodil dramatickú piruetu a s úsmevom si vykračoval areálom v pätách svojej opatrovateľky. 

Nebýva v hoteli veľmi často, pretože sa snažíme čo najviac výletov podnikať s ním (cestoval s nami vlakom niekoľkokrát až do Prahy), no na naše cestovateľské plány s Vlkom by sa nám zišlo veľké auto alebo ideálne karavan. V hoteli býva približne raz za pol roka na dva až štyri dni. Na dlhšie odlúčenie sme zatiaľ neboli pripravení ani my.

Rezerváciu hotela robíme cez ich formulár na webovej stránke a okrem veterinárneho preukazu a presných dávok jedla sme mu do hotela zbalili aj pelíšok, dve žuvacie kosti a hračku. Ku bráne aj ku Jožkovi ťahal ako divý, smiech ho ale prešiel za dverami koterca, kde mi vždy ide srdce puknúť od jeho plaču, keď ho tam nechávame. Vieme ale, že to netrvá dlho. 

Jožko mi povedal, že Vlčo bol v koterci mierne nervózny, hlavne keď ich videl venčiť iného psíka a vtedy trochu žiarlil. Počas venčení bol ale pokojný a pekne komunikoval.

Vyzdvihnutie takmer vždy prebieha tak, že po zazvonení si ideme po Vlka do jeho koterca, pobalíme veci a za pobyt zaplatíme, tento raz nás už čakal pri bráne a veselo poskakoval. 

Nikdy sme nemali s jeho pobytom v hoteli negatívnu skúsenosť a to ho tam ubytovávame pravidelne už šesť rokov. Jožko mal k Vlkovi jedinečný prístup aj pri výcviku. Keďže Jožko chová hlavne Nemecké ovčiaky, predsalen je výcvik a výchova Československého vlčiaka iná a aj vďaka jeho špeciálnemu prístupu k Vlkovi vieme, že ho nechávame v dobrých rukách.

Čo by sme vám ale radi poradili, ak plánujete ubytovať vášho psíka v hoteli po prvýkrát? Nezanedbajte prípravu. Váš psík nemusí pobyt v cudzom prostredí znášať dobre a môže po pobyte javiť známky emocionálneho šoku. Skúste si pred plánovanou cestou či dovolenkou zajednať niekoľko hodín výcviku v prostredí Canislogu, aby si váš psík vytvoril k ľuďom, cvičiteľovi a miestu pozitívnu skúsenosť. 

Tiež ho v hoteli prvé razy nenechávajte dlhé obdobie. Môže tam byť aj len od rána do večera a bude vedieť, že ho neopúšťate a vrátite sa poňho. Separačnej úzkosti a traume sa vďaka týmto krokom omnoho ľahšie u vášho psíka vyvarujete. 

Viac informácií o ubytovaní ako aj o výcviku a Canislogu sa dočítate TU na ich webstránke.