Návštevný poriadok od 15. decembra 2023 zakazuje vstup so psom do 65 lokalít na území Tatranského národného parku, ktoré sme v našom návrhu žiadali zúžiť o 33 trás. Na základe ústretového kroku zo strany TANAP-u, ktorým bola výzva, aby ľudia zasielali návrhy a podnety k novému návštevnému poriadku, a tiež na základe našej iniciatívy, ktorú podporili ľudia 7 200 podpismi, sme dostali príležitosť osobne sa stretnúť 23. apríla 2024 a prediskutovať aspoň z časti problematiku psov a možné návrhy na čiastočné uvoľnenie aktuálneho zákazu.

Pracovníci Tatranského národného parku v tomto čase prejednávajú návrhy na zmeny so všetkými záujmovými skupinami, ktoré na ich výzvu reagovali a my sme zastupovali najpočetnejšiu z nich, či už sa to týka návštevnosti, počtu podpisov v petícii alebo viac než polovicou zo zaslaných pripomienok na sekretariát TANAP-u.

V najbližšom čísle časopisu Tatry vydávanom TANAP-om, by mal byť zverejnený článok, ktorý bude bližšie rozvíjať problematiku pohybu psa v chránenom území. Keďže sme ho nedostali k nahliadnutiu, neviem povedať, nakoľko bude tento text objektívny a nie len účelovo názorovo jednostranný.

Momentálne TANAP nemá možnosti zaviesť poplatky za vstup do Tatier pre turistov či pre návštevu so psom, pričom zisky by pomohli zveľaďovať chránené územie. Nielen že tomu nie je naklonené terajšie ani minulé vedenie našej krajiny, ale v národnom parku majú aj malý počet zamestnancov na stotisíc hektárovom území a ešte k tomu práve Ministerstvo životného prostredia nariadilo riaditeľom správ národných parkov prepustiť 80 ľudí, pričom aj TANAP by potreboval zamestnancov omnoho viac a práve z tohto národného parku má odísť 30 zamestnancov. Pre niektoré parky to môže byť devastačné.

Trochu o číslach

Ročne TANAP navštívi okolo dvoch miliónov turistov, niekedy sa to pohybuje aj v rozmedzí troch až štyroch miliónov ročne, z čoho je približne 30-tisíc turistov v spoločnosti psa. Síce sa to číslo môže javiť vysoké, no v pomere návštevnosti troch miliónov ľudí, ktorí taktiež vo veľkom škodia tomuto chránenému územiu, tvorí počet psíčkarov iba jedno percento.

V texte, ktorý vydala SITA a nájdete ho napríklad na Korzári, sa námestník riaditeľa Správy TANAP-u Peter Spitzkopf vyjadril, že deväť z desiatich psov je v chránenom území na voľno. Pri počte 30 000 psov ročne by to znamenalo, že denne park navštívi 82 psov a z toho 73 psíčkarov porušuje nariadenia a len 9 psíčkarov ich dodržiava. Ak sú tieto počty pravdivé, tak v prípade, keby Tanap priestupky pokutoval, pri maximálnej pokute 300 eur by vyzbieral do envirofondu denne takmer 22 000 eur a ročne by išlo o takmer 8 miliónov eur. Samozrejme, že tieto čísla aj sumy sú len ilustračné, pretože transparentné štatistiky priestupkov ani v otázke porušovania nariadení psíčkarmi k nahliadnutiu neexistujú a sú tlmočené ústne a záujmovo.

Ako Tanap vníma psa?

Pred vznikom republiky mal pes zakázaný vstup na územie TANAP-u a k tomuto sa pracovníci národného parku aj aktuálne prikláňajú ako k jedinému riešeniu, ktoré by malo účinok na ochranu prírody, aj keď sú si vedomí toho, že by to bolo spoločensky neprijateľné. Obmedziť celoplošne to jedno percento celkového počtu turistov, pretože sú v prítomnosti psa. Aj keď kolujú príbehy o zabití svišťa či naháňaní kamzíkov, ktoré sme, bohužiaľ, počuli niekoľkokrát v rovnakom znení od viacerých pracovníkov Tanapu, neexistujú transparentné štatistiky a evidencie. Zoologička Tanapu Erika Feriancová povedala: “Každý chce videá, každý chce dokumenty. My sme odborní zamestnanci a profesionáli, takže si myslím, že naše tvrdenia by nemali byť spochybňované.” Nespochybňujem zdokumentované skutočnosti, ani nezastávam nezodpovedných psíčkarov, no je rozdiel komunikovať informácie transparentne a rozdiel komunikovať podľa vlastného záujmu a presvedčenia.

TANAP vníma psa ako veľmi rušivý faktor v prirodzenom prostredí chránených zvierat ako sú svišť a kamzík, ktoré obývajú alpínsky stupeň (nad kosodrevinou). Tvorí zhruba 14 % celej výmery národného parku. Okrem toho porušovaním nariadení, povolených trás a poškodzovaním chránených zvierat, rastlín a oblastí spôsobujeme, že sa opatrenia v budúcnosti sprísnia a psy dostanú celoplošnú stopku, čomu sú pracovníci TANAP-u rázne naklonení.

V TANAP-e nás ubezpečili, že aj oni sú psíčkari, iba majú iný názor na vodenie psa na územie národného parku. O tomto názore vyšiel článok aj v Pluske, v ktorom sa vyjadrovala zoologička TANAP-u Erika Feriancová. Píše sa v ňom, že by si podnikaví ľudia mohli otvoriť hotely pre psov, v ktorých by turisti svoje psy na niekoľko hodín umiestnili a na túru do Tatier išli bez nich. My sme na stretnutie s TANAP-om vzali kynológa, chovateľa, cvičiteľa a prevádzkovateľa popradského psieho hotela Canislog Jozefa Olearčina, ktorý sa vyjadril k odloženiu psíka v hoteli pre psov: “Samozrejme, ľudia k nám dávajú svojich psov, ide zväčša o prázdninovú sezónu, keď cestujú na dovolenky, hlavne do zahraničia. Kto so psom chodí do práce? Pes zostáva sám aj na iných miestach. Zväčša pes u nás nemá problém, ale to je tak 10 % psov, ktorí sú u nás umiestnení. Ostatní sú skľúčení aj keď im venujeme mnoho pozornosti. Do pohody sa dostávajú po dvoch, troch dňoch, ale v tomto prípade ide o krátky pobyt na pár hodín, čo môže byť pre mnohých psov veľmi stresujúce.”

Mnohým majiteľom psov nejde o to, či si pes užíva výhľady v Tatrách, ale o to, že ho nenechávame pod stresom odloženého, priviazaného alebo zatvoreného, ale je súčasťou našej rodiny, života a aktivít plnohodnotne. Neprikladáme mu ľudské vlastnosti, ale sme empatickí k jeho potrebám, citovým väzbám a keby sme mali s ním prechádzať denne len 5 kilometrov po rovnakej trase desať rokov každý deň, jeho a ani náš život by za veľa nestál, pretože pozorný a vnímavý majiteľ vidí, ako jeho psí parťák reaguje aj na zmenu prostredia, ktorou je napríklad výlet v Tatrách a ja roky pozorujem na mojom psovi energiu, radosť a obrovský elán, keď ideme do Tatier.

Samozrejme, každý majiteľ by mal sám zhodnotiť, aké má plemeno psa, aké má jeho pes vlastnosti, schopnosti, možnosti ale aj riziká pre iné zvieratá či ľudí, pretože každé plemeno bolo vyšľachtené na iné pracovné úkony. Napríklad plemeno aké máme my, bolo vyšľachtené práve na prejdenie čo najviac kilometrov v ťažkom teréne bez dlhej doby regenerácie. V tomto ohľade je vidieť veľké vedomostné zanedbanie v mnohých oblastiach aj u psíčkarov, ktorí majú roky svojho psa a patrične sa oňho nestarajú, nezaujímajú a plemená aj kynológiu ako takú vôbec nepoznajú.

Čo na zákaz psov hovorí zvierací ombudsman?

Zoologička TANAP-u Erika Feriancová nám povedala, že po apríli 2022, čiže po spojení Štátnych lesov TANAP-u so Správou TANAP-u, mali prerokovania ohľadom psov aj so zvieracou ombudsmankou. Citujem vyjadrenie zoologičky: “Zvieracia ombudsmanka po predložení všetkých argumentov s návrhom zákazu psov do Tatier súhlasila. Čiže tým, že sa to nanovo otvorilo, je to pre nás veľká záťaž a donekonečna sa ústupky robiť nedajú,” povedala. Na to som sa opýtala, prečo zvieracia ombudsmanka v takom prípade nezverejnila aktuálny názor prikláňajúci sa k názorom TANAP-u a ombudsmanku som následne kontaktovala so žiadosťou o vyjadrenie.

Zvieracia ombudsmanka sa ešte v roku 2019 vyjadrovala k návrhu o zákaze psov v TANAP-e negatívne. Z jej verejného príspevku následne čerpali všetky médiá. Dokonca táto organizácia celú túto iniciatívu, ktorá by zabránila zákazu vstupu psov do národného parku iniciovala, viedla a venovali tomu veľa energie.

“Náš postoj zostáva nezmenený. Sme presvedčení, že sa majú hľadať iné cesty, napríklad významné zvýšenie pokút v blokovom správnom konaní, ako plošné trestanie ľudí a psov. Ja mám takisto psíka a neviem si predstaviť, že by som s ním nemohla ísť do prírody, že by som ho nechala doma alebo v nejakom hoteli, kým celá rodina trávime čas v prírode. Je to nekoncepčné a nespravodlivé. Na jednej strane rozumieme obavám národného parku, ale postihovať treba adresne a nie kolektívne. Na druhej strane, naša spolupracovníčka, ktorá sa osobne zúčastnila rozporového konania nepresadzovala takýto tvrdý prístup, nakoľko bolo zrejmé, že kompetentní zo zákazu ustúpiť nehodlajú. V súčasnosti je postoj našej organizácie: adresné pokutovanie namiesto plošného zákazu,” vyjadrila sa mi 25. apríla 2024 k tejto problematike pracovníčka organizácie Zvierací ombudsman.

Aké zmeny v návštevnom poriadku psíčkarov čakajú?

V každom prípade sme boli informovaní o tom, že keby majitelia psov dodržiavali pravidlá, tak by k takémuto masívnemu zákazu a obmedzovaniu nedošlo a pre TANAP je problémom aj vymožiteľnosť pokút v teréne. Celý čas sa snažili turistov porušujúcich pravidlá skôr vychovávať, upozorňovať a pokuty boli druhoradé, ale sú jednoznačne rozhodnutí pritvrdiť a ísť až na hranicu možného.

V upravovanom návrhu sa preto TANAP rozhodol, že sprísni pravidlá vodenia psov, plánujú uviesť aj dĺžku vôdzky ako aj prísnejšie tresty, no povolia pohyb so psom “nahrubo” v pásme lesa. Do tohto územia patria niektoré vysokohorské chaty, ale nie tie, ktoré sa už nachádzajú za hranicou alpínskeho pásma ako je Zbojnícka chata, Téryho chata a Chata pod Rysmi. Pravdepodobne tam budú aj niektoré výnimky, ktoré budú čiastočne pretínať okraj alpínskeho pásma. Ďalším dôležitým faktorom je ochrana hlucháňa, ktorý sa vyskytuje v pásme lesa a preto budú zvažovať aj obmedzenia v týchto lokalitách.

Do konca mája má TANAP odovzdať spracovaný návrh pripomienok a následne začne správne konanie. Prerokovanie môže trvať mesiac, ale aj roky. Návrh bude visieť verejne, budú sa k nemu robiť verejné prerokovania a ak bude všeobecne akceptovaný, tak tým rýchlejšie bude jeho prijatie. Ak bude veľa pripomienok, jeho prijatie sa bude odďaľovať. Aktuálny návštevný poriadok je preto platný, kým nebude platná jeho novela.

Čo môžeme my ako majitelia psov robiť?

Našou spoločnou úlohou - milovníkov psov, ktorí radi trávia čas v prírode so svojím štvornohým parťákom - je preto snaha robiť osvetu, apelovať a vzdelávať spoločnosť stále dokola, aby sme si uvedomovali dôležitosť chráneného územia. To by malo byť cieľom aj mnohých influencerov, ktorí majú na svojich sieťach tisíce či státisíce sledovateľov a nerobia dobrú reklamu videom so psom, ktorý je na voľno na území národného parku. Zoologička Erika Feriancová spomenula video z Álp, v ktorom skialpinisti urobili kampaň na ochranu hlucháňov a vysvetľovali kadiaľ nemajú turisti a skialpinisti chodiť a prečo.

Práve preto by sme v chránenom území nemali púšťať svojho psa z vodítka. V dnešnej dobe je veľké množstvo vôdzok, ktoré pomáhajú majiteľovi pri športovom výkone mať psa pod kontrolou, ako napríklad canicrossové vodítko s úchytom na páse alebo hrudi, čím má človek ruky voľné a môže sa pridržiavať alebo používať paličky na turistike.

Veľkým problémom sú pre národný park psie exkrementy, ktoré údajne pokrývajú chodníky a turisti ich musia obchádzať a obskakovať. Asi sa tu nebudeme zahlcovať fotografiami exkrementov na turistických chodníkoch, no z našej osobnej skúsenosti nachádzame hlavne vtáčie, líščie a kunie exkrementy, nehovoriac o neskutočnom množstve tých ľudských. Veľkým problémom nechávania psích exkrementov v chránenom území je možnosť šírenia parazitov a iných ochorení, preto by som veľmi rada apelovala na každého uvedomelého majiteľa, aby okrem pravidelnej veterinárnej kontroly a liečby svojho psa aj exkrementy na turistike zbalil, napríklad do sáčku, následne uzatvárateľného sáčku a odniesol do zberu odpadu mimo národný park. Nie je to príjemné, ale je to možné a nemali by sme byť k ochrane vzácneho chráneného územia nedbalí. Ako nám prezradila zoologička Erika Feriancová, výskumy na prítomnosť parazitov a ochorení a ich šírenie a vplyv v chránenom území sú, ale nerobili sa v TANAP-e ani na Slovensku, lebo sa tomu viac venujú špecialisti v zahraničí.

Globálne čelíme klimatickým zmenám, ktoré aj do našich veľhôr privádzajú invazívne parazity a druhy hmyzu. Naše chránené živočíchy tak čelia novým skúškam, preto jedným z dôvodov, pre ktoré by chcel Tanap obmedziť vstup psov je aj ochrana pred chorobami a parazitmi prinášanými do chránených oblastí skrz naše domáce zvieratá a ich trus. Musíme preto zodpovedne zvážiť, či udržiavame nášho miláčika v zdravotne nezávadnej kondícii.

Ako povedal Peter Spitzkopf: “Sú to etické roviny majiteľov psov, ako má turistika so psom vyzerať.” Za príklad uviedol chovateľa, čo sám ide na túru so šiestimi psami a potom sa nedá okolo neho prejsť a niektorí ľudia vnímajú psy ako hrozbu. Preto je len na nás zodpovedne zvážiť nie len schopnosti nášho psa na vysokohorskej turistike a v ťažšom teréne, ale aj našu zodpovednosť voči ochrane prírody a iných turistov na chodníku. Je na mne ako na majiteľovi domácich zvierat, aby som udržiavala ich zdravotnú kondíciu v takom stave, ktorý neohrozuje iných ľudí, zvieratá a hlavne prírodu a divožijúce a aj ohrozené druhy. Ja ako majiteľ som zodpovedná za to, aby moje domáce zvieratá boli pod mojou neustálou kontrolou, keď navštevujem chránené územie, aby zostalo mojou návštevou v maximálnej možnej miere neporušené pre ďalších návštevníkov ale hlavne pre ďalšie generácie.

Sama za seba musím povedať, že sa snažím tráviť v prírode čas so svojim psom tak, aby ani jeden z nás neškodil životnému prostrediu a neublížil zvieraťu. Zároveň žijeme na okraji TANAP-u pod Vysokými Tatrami a preto je tento zákaz veľkým zásahom do nášho života. Len z toho dôvodu som vytvorila iniciatívu za obnovenie vstupu psa do TANAP-u, no v prípade zákazu nám nezostane nič iné len tento zákaz rešpektovať a prípadne hľadať iné miesto pre život.

___

Všetky informácie použité v tomto článku pochádzajú zo stretnutia zamestnancov TANAP-u a zástupcov iniciatívy Za obnovenie vstupu psov do TANAP-u, ktoré sa uskutočnilo dňa 23. apríla 2024.