Niektoré príhody, ktoré sa v komunite reštaurácie udiali pred mojim príchodom, verte tomu, stoja za to. Na moju škodu som si nezapamätala všetky, napriek tomu, že môj šéf ich vie dokonale vyrozprávať, až sa všetci ideme popučiť smiechom. (Práve sa mi postavil za chrbát, prečítal len názov tohto príspevku, zasmial sa, ukázal mi palec hore a hovorí: “Šampon a medvěd, dobrý, ještě tady uděláš kroniku Uhříněvsi.”)

No ale vráťme sa k nášmu príbehu. Chodia k nám skupinky stálych zákazníkov. Vďaka prezývkam, ktoré im môj šéf dal, aby sme mali pomôcku za barom, môžem písať bez porušenia akýchkoľvek práv. Chodia sem ľudia ako Náčelník, Hezoun, Šachista, Pan se zrůdičkama a v neposlednom rade Šampón. Nikdy by ste si nemohli Šampóna zameniť s Hezounom. Hezoun je vysoký snedý mladík s hlbokými modrými očami a širokánskym úsmevom a Šampón je pomyselný princ Krasoň s naondulovanými kučerami pevne sčesanými do účesu a la Pomáda, v tesných tmavých nohaviciach a pred zrkadlom nacvičeným neprítomným tajomným výrazom, ktorým sa snaží okúzliť miestne slečny.

A týmto kúzlom počaril mojej predchodkyni, slečne, ktorú som osobne nestretla, preto nemôžem povedať, či jej prezývka Medveď bola oprávnená. V práci bola údajne veľmi nešikovná. Keď zočila Šampóna, celý deň húdla šéfovi do uší, že toho chlapca musí pozvať na pohárik a na druhý deň sa tak aj stalo. Šampón odhodil všetky svoje zábrany a s mladou slečnou sa vydal do tmavej noci, keď ju po práci vyzdvihol.

V nedeľu ráno musel šéf otvárať sám, pretože po servírke ani chýru ani slychu nebolo. Po dlhšej dobe prišla a svoje meškanie ospravedlňovala tým, že bola celú noc vypovedať na polícii. A tak si šéf vypočul jej historku.

So Šampónom zamierili na chodník, ktorý vedie popri rade rybníkov a vytvára nádherné prostredie na romantickú prechádzku. Sadli si spolu na jednu z lavičiek a začali sa bozkávať, keď v tom zrazu išiel okolo jej opitý otec a zavolal na Šampóna políciu s tvrdením, že mu chcel znásilniť dcéru. “No a tak som musela ísť na políciu vysvetliť, že on ma nechcel znásilniť, ale že som chcela znásilniť ja jeho,” zakončila svoje rozprávanie.

Dlhý čas sa tu Šampón neukázal a keď konečne prišiel, poznala som o ňom všetky historky. Posadil sa k baru so štramáckym kufríkom, keď ho môj šéf privítal s otázkou: “Tak tys prej byl obviněn z pokusu o znásilnění,” povedal a vybuchol smiechom. Šampón očervenel a hovorí: “Nerozumím, ty si snad ze mně děláš prdel!” Rozpovedali sme mu príhodu, ktorá koluje všetkými kruhmi Uhříněvsi. Pozrel na mňa: “To tady o mně už každý ví? Ty vole! To tak vůbec nebylo!” Vraj s rande súhlasil, “Keď už mala tú odvahu ma pozvať”, ako povedal. Odprevadil ju domov, dala mu pusu a jej otca za celý večer určite nestretol. “Končím s charitou, to ti povídám,” dodal na záver. “Končím s charitou.”

Šéf sa naňho usmial a hovorí: “Tuhle verzi ti tady už stejně nikto neuvěří.”