Prešli prvé dva mesiace, ako som začala tvoriť projekt Napíš so mnou knihu a rozhodla som sa priblížiť ho aj tu, na verejnom blogu, a popísať ako tieto dva mesiace prebiehali. Väčšina známych spisovateľov, ktorí majú na svojom konte minimálne policu plnú kníh a rozhodnú sa dávať rady začínajúcim autorom vám povie, aby ste svoje dielo nedávali čítať ani len svojmu partnerovi, kým nebude dokončené, kým nevyškrtáte 10 percent vaty a kým si nebudete istí, že sa oň chcete podeliť s niekým ďalším, kto vám môže narovinu vchrstnúť kritiku rovno do tváre. Ja som sa na túto radu vykašľala a vytvorila som projekt, kde idem s kožou na trh bez toho, aby text prešiel osekaním vaty a korektorskou úpravou a vzniká v reálnom čase za prítomnosti čitateľov.

Nedávať čítať svoje dielo, kým nie je dokončené a neprešlo základnou autorovou korektúrou býva zradné aj z toho dôvodu, že možná kritika a veľká miera sebakritiky vie začínajúceho autora zaseknúť. Na druhú stranu je to veľmi osamelá činnosť, hodiny tráviť za stolom, často izolovaný od sveta a iných ľudí len v myšlienkach vlastnej hlavy. 

Spätná väzba a reakcie ma dokážu motivovať a nabíjať vo chvíľach, kedy by som možno príbeh odložila na neurčito, keď bude menej práce, menej starostí, viac času, viac motivácie a podobných výhovoriek si človek nájde veľmi veľa. Práve preto mi verejne otvorený projekt dáva možnosť nachádzať priebežne tú štartovaciu iskru.

Prvý mesiac som bola motivovaná a darilo sa mi dodržiavať svoju písaciu výzvu: 1000 slov za deň. Mojim najväčším nepriateľom je ale smútok, ktorý na mňa pôsobí paralyzujúco a vytvára môj spisovateľský blok. Preto druhý mesiac už nebol taký produktívny. Vyrovnávala som sa s poslednými smutnými aj tragickými udalosťami v mojej rodine, ktoré síce patria k životu, len niekedy sa zbehnú nečakane a v jednom čase. Musím si preto pripomínať ten pocit, keď som tvorila prvé kapitoly a smiala sa na nich nie len v duchu.

O čom teda píšem?

Niekoľko mojich priateľov sa ma pýtalo, či je príbeh o vlkovi, ktorý žil nad kníhkupectvom, alebo či je o mojich zvieratkách. Síce mám poznačené nespočetné množstvo nápadov na kratšie aj dlhšie príbehy, no rozprávku, do ktorej som sa naplno pustila, inšpirovala z časti moja neter Olívia, z časti aj moje ďalšie netere a synovci, taktiež spomienka na úžasnú gotickú vilu, kde sme s manželom strávili piate výročie našej svadby a v neposlednom rade myšlienka napísať príbeh o porozumení, kde nie všetko je naozaj tak, ako vyzerá. 

Zoja sníva o bombastických prázdninách pri mori, aby sa mohla zapojiť do každoročného chválenia svojich spolužiakov. Jej maminka tvrdo pracuje v dvoch zamestnaniach, aby jej vysnívanú dovolenku mohla dopriať, no úraz zmarí ich plány a Zoja putuje na prázdniny do cudziny k tete, ktorú videla naposledy tak dávno, že si ju už ani nepamätá. Teta Viktória býva v strašidelnej vile a sama vyzerá ako prízrak. Celému dojmu nepomôže ani historka susedy, ktorá Zoji prezradí, že o jej tete sa všade naokolo šepká, že je upírka. S pomocou svojich nových kamarátov Zoja vymyslí plán, ako odhaliť tetine tajomstvo a v zdraví prežiť najhrôzostrašnejšie letné prázdniny.

Myšlienka napísať Prázdniny u tety Viktórie vznikala postupne. Najskôr to bolo atmosférou miesta, kde sme trávili pár dní a ja som si predstavovala aké by asi bolo žiť v takom dome natrvalo. Následne počas letných prázdnin na dovolenke pri mori s mojou mamou a Olíviou sme si krátili čas rozprávaním sa o tomto mojom nápade a spoločne sme vymýšľali postavy a zápletky a tieto chvíle fantázie popretkávané skutočnými dovolenkovými dobrodružstvami živili príbeh, až začala pred mojimi očami ožívať hlavná hrdinka Zoja aj teta Viktória, ktoré sú tak trošku ako my a tak trošku ako z iného magického sveta.

Ako projekt funguje?

Zakúpením mesačného členstva získate prístup do uzavretej stránky, ktorú som nazvala Čitateľský klub a do uzavretého blogu, kde sa nachádzajú nielen kapitoly, ale aj príspevky zo zákulisia tvorby a máte tak príležitosť sledovať tvorbu knihy od začiatku až do konca. Sama som zvedavá, aká cesta mňa aj môj príbeh čaká, no nechcem predbiehať, pretože viem, koľko práce je stále predo mnou.

Všetky ďalšie informácie o projekte, výhody členstva, ukážku z prvej kapitoly, ako aj ohlasy od mojich čitateľov nájdete v časti Napíš so mnou knihu.

Vždy ťa zaujímalo, ako sa tvorí úplne prvá kniha? Čo sa deje za dverami začínajúceho spisovateľa? Odkiaľ sa berú nápady a pristávajú na papieri? Tak sa vydaj so mnou po tejto (aj pre mňa) úplne novej ceste a vytvorme spolu zábavnú rozprávkovú knihu.