Keď už sa náš deň niesol v mene Harryho Pottera, vystúpili sme na Tottenham Court Road, aby sme po ceste do divadla navštívili predajňu s galériou House of MinaLima v Soho. Tento drobný obchodík je od podlahy po strop plný mágie v umeleckom podaní. Obsahuje grafické návrhy a výrobky z Harryho Pottera a Fantastických zverov, všetky nadizajnované MinaLimou.

Pod týmto názvom sa nachádzajú dizajnéri Miraphora Mina (meno hodné čarodejnice) a Eduardo Lima. Začali spolupracovať v roku 2001 pri vytváraní grafického univerza pre svet Harryho Pottera. Zo spolupráce pri všetkých ôsmych filmoch pre Warner Bros vznikol nápad založiť vlastné dizajnové štúdio MinaLima, a to vzniklo v roku 2009.

Vymysleli nespočetné množstvo detailov, ktoré dodali vizuálu Čarodejníckeho sveta ten správny šmrnc. Okrem všetkých grafických návrhov pre Harryho Pottera a Fantastické zvery pracovali aj na grafických návrhoch pre filmy Sweeney Todd, Zlatý kompas a Kód enigmy.

Toto miesto je zbierkou pokladov pre každého fanúšika, pretože v ňom nájdete napríklad zápisníky s obalom učebníc z Rokfortu ako je História mágie, Elixíry alebo Obrana proti čiernej mágii, ale tiež nástennú tapetu s rodostromom z domu Siriusa Blacka. Najviac sa nám páčilo špeciálne vydanie všetkých siedmych kníh Harry Potter s ich jedinečnými interaktívnymi a hravými ilustráciami.

Cestou do MinaLimy som nemohla v Tottenham Court Road vynechať ulicu Denmark street, ktorá je v kriminálnych románoch o detektívovi Cormoranovi Strikeovi miestom jeho kancelárie. Filmárom sa podarilo na tejto ulici natáčať aj zábery do seriálu z dielne BBC. Ide o knihy, ktoré pod pseudonymom Robert Galbraith vydala J.K. Rowlingová a snažila sa vytvoriť modernú postavu nadčasového detektíva, ktorá by sa mohla rovnať Herculovi Poirotovi či Sherlockovi Holmesovi. 

Prešli sme aj námestím Soho Square, kde nás v jeho strede zaujal drevený altánok pripomínajúci Hagridovu chalupu. Park bol totiž založený už v roku 1681 a počas leta v tomto altánku prebiehajú rôzne koncerty. Pôvodne sa námestie volalo po kráľovi Karlovi II. - King's Square, ktorého socha tu stojí a počas budovania v 17. storočí bola táto časť jednou z najmódnejších miest v Londýne. Z toho obdobia sa dochovali dva pôvodné domy, číslo 10 a 15. Oblasť okolo Soho Square je považovaná za najprestížnejšiu a najdrahšiu adresu pre médiá. Sídli tu niekoľko významných filmových, televíznych a športových spoločností.  

Cestou z MinaLimy sme chceli vidieť ešte jeho odporučené kníhkupectvo, no už sme si to pre nedostatok času namierili rovno do divadla. Stálo by za to spomenúť pár zaujímavostí o predstavení. 

Pre tých, ktorí neviete, čo je Harry Potter a prekliate dieťa, tak je to ôsmy príbeh o Harrym Potterovi, ktorý knižne vyšiel len ako scenár divadelného predstavenia z pera Jacka Thorna, J.K. Rowlingovej a Johna Tiffanyho. Je to zároveň prvý príbeh, ktorý sa odohráva len na divadelných doskách v Londýne, na Broadwayi, v Melbourne, San Franciscu, Hamburgu, Toronte a Tokyu. V Londýne toto predstavenie hrajú od roku 2016 až na prestávku počas pandémie. Okrem toho je najviac oceňovanou novou hrou v histórii divadla.

Dej sa odohráva 19 rokov po tom, čo Harry, Ron a Hermiona zachránili čarodejnícky svet. Ich deti chodia na Roktortskú strednú školu čarodejnícku a tam vznikne nečakané priateľstvo medzi Harryho synom Albusom a synom Draca Malfoya Scorpiusom, ktorí sa obaja ocitnú v Slizolinskej fakulte. Ich cieľom je zmeniť minulosť, aby sa napravila budúcnosť, no to spôsobí ohromujúce preteky časom. Nechýbajú veľkolepé kúzla ani epická bitka, aby sa nakoniec podarilo zastaviť temné sily, kvôli ktorým budúcnosť visí na vlásku.

Aby bol príbeh vyrozprávaný v celej dĺžke, predstavenie sa hrá v dvoch častiach. Pripraviť sa musíte na celé poobedie a večer v divadle. Prvá časť začína o druhej popoludní a trvá 2 hodiny a 45 minút, medzi tým je dvojhodinová prestávka, počas ktorej si stíhate dať večeru a kávu, a druhá časť začína o siedmej a má 2 hodiny a 35 minút. V tejto dĺžke ho hrá už len londýnske Palace Theatre. Môžete si obe predstavenia pozrieť v jeden deň, alebo si to rozdeliť a pozrieť si ho dva dni po sebe.

Kúpili sme si najlacnejšie dostupné lístky, ktoré vychádzali £32 na osobu za obe predstavenia. Cenové rozmedzie lístkov za obe predstavenia sa pohybuje od £30 do £300, záleží od toho, aké miesta si vyberiete. My sme sedeli na najvyššom balkóne úplne vzadu, no napriek tomu to bol doposiaľ náš najlepší divadelný zážitok v živote, až sme začali premýšľať, že v blízkej budúcnosti investujeme do drahších vstupeniek na predné sedadlá prvého balkóna a pozrieme si predstavenie ešte raz. 

Pre lacnejšie lístky pozrite napríklad túto stránku. Zlacnené lístky nie sú vždy lacnejšie od tých, ktoré predáva priamo Palace Theatre. Skontrolujte si cenu na oboch stránkach, napríklad dnes som na stránke divadla našla vstupenku za 15 libier na predstavenie a lístky na september boli dokonca na stránke divadla o niečo lacnejšie. Buď to urobte ako my, že kúpite najlacnejšie lístky a keď sa vám to bude páčiť investujete do lepších miest, predsa len sa človeku nechce platiť 300 libier na divadelné predstavenie, ja by som ale odporučila si na lepšie miesta peniažky odložiť - stojí to za to!

Pripravte sa na strhujúci zážitok plný mágie a kúziel na živo. Pomocou rôznych špeciálnych efektov, dizajnu pódia, náročnej choreografii, ale hlavne optickej ilúzii sme sa niekoľkokrát cítili ako na vystúpení Davida Copperfielda. Herci sa napríklad naživo premiestňovali krbom pomocou hop šup prášku, cestovali v čase, levitovali vo vzduchu veci, metly, knihy, vrešťadlá, ľudia pri súboji, ale hlavne desiví dementori vznášajúci sa až ku okraju najvyššieho balkóna. Prútiky vystreľovali kúzla ako plameňomety, po vypití všehodžúsu sa postavy priamo pred našimi očami zmenili na niekoho iného, neporiadok na stole sa pomocou kúzla upratal na úhľadne upratané kôpky a knihy z knižnice či ľudia v obrazoch rozprávali. Všetko za pomoci silónov, lán a vynikajúceho osvetlenia dávalo priestor, aby mágia skutočne ožila a obalamutila nejednu myseľ. Aj vďaka tomuto predstaveniu je čas uveriť v mágiu.

Darebáctvo sa podarilo!

Fotografie: Manuel Harlan - Palace Theatre