S Luckou sme mali v pláne prežiť pokojný valentínsky večer v komornom prostredí prázdnej Skalnatej chaty, no nakoniec na ubytovanie dorazilo niekoľko horolezcov a práce bolo viac než dosť. Kým som skočil na vynášku tovaru, Lucka urobila palacinky, ktoré rozvoniavali celou chatou a ani horolezci im neodolali. Na druhý deň ráno som začal premýšľať, ako si spraviť nášho vlastného (anti)Valentína.

Z chaty sme išli pomerne neskoro, autobus domov sme nestíhali a aj vďaka tomu prišiel nápad – dáme si obed v Tatranskej Lomnici. Keďže sme už dlhšie mali chuť na poriadny kus mäsa, voľba bola jasná. Ponderossa.

Cestou z lanovky sme sa zastavili v Kredenčeku, malej a veľmi príjemnej kaviarni neďaleko železničnej stanice v Tatranskej Lomnici, aby sme zabili čas do otvorenia reštaurácie a pozreli si na ich facebooku denné menu. Moja horúca čokoláda a Luckin Matchachai padli vhod a po chvíli sme pokračovali ďalej.

Aj keď mali v dennej ponuke šesť jedál, nám sa slinky zbiehali na dobrý šťavnatý steak. Mali sme teda na jazyku dve otázky – či pripravujú počas obedov aj jedlá z ich jedálneho lístka a či môžeme ísť dnu s našim Vlkom. Obe odpovede boli kladné, čo nás veľmi potešilo a my sme si mohli začať vyberať.

Aj keď nie som pivár, špeciálnej ponuke piva som neodolal ani ja a dali sme si 14° medový špeciál Bakalař. Lucka si objednala hovädzí steak, steakové hranolky, zelené fazuľky so slaninou a cesnakom spolu s omáčku zo zeleného korenia. Ja som si na jej prekvapenie objednal kuracie prsia supreme plnené mozzarellou, obalené prosciuttom s omáčkou a k tomu opekané zemiaky.

Boli sme upozornení, že jedlá z jedálneho lístka budú trvať trochu dlhšie, no čakanie bolo napriek tomu relatívne krátke a príjemné. Z reštaurácie je krásny výhľad na park a tatranské štíty v pozadí. Okrem toho sme si všimli, že už od otvorenia sa dve čašníčky nezastavili, hostia prichádzali a odchádzali a nechávali za sebou prázdne taniere. Nakoniec prišiel rad aj na nás. Najprv jedli oči a to nielen vďaka servírovaniu jedla, ale aj vďaka veľkosti porcie mäsa či príloh. Už na začiatku sme sa teda nemali na čo sťažovať a podelili sme sa aj so slintajúcim Vlkom.

Nakoniec sme v reštaurácii strávili približne hodinu. Vlk počas toho ležal pri stole, občas sa poobzeral čo je nové, najmä, keď vošiel dnu ďalší pes. Obsluha bola milá a pozorná, Vlkovi ponúkla aj vodu, čo nie je vždy pravidlom.

Pokojne sme sa vybrali na autobus domov a počas cesty sme sa zhodli, že do Ponderossy sa určite v budúcnosti vrátime. Chcel by som vyskúšať nielen ďalší steak či možno aj denné menu, ale napríklad aj hamburger. Ak bude minimálne taký dobrý ako steak a kuracie prsia, máme sa na čo tešiť.

PS: Najlepšie je, keď je Valentín, 14. február, v sobotu. Lepší Antivalentín ako v piatok 13-teho pre nás dvoch asi ani nemôže byť 🙂